Černínsky palác
Černínsky palác je veľká palácová, pôvodne ranobaroková budova nachádzajúca sa v Prahe 1 na Hradčanoch na Loretánskom námestí (fakticky naproti Lorete). Po mnoho rokov tento palác, presne od roku 1934, slúži ako sídlo Ministerstva zahraničných vecí niekdajšieho Česko-Slovenska i Česka.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Palác dal postaviť rakúsky diplomat gróf Humprecht Jan Černín z Chudenic – odtiaľ je jeho názov. Ide o jednu z najväčších barokových budov v Prahe vôbec. Stavba bola zničená počas vojny o rakúske dedičstvo v 40. rokoch 18. storočia, znovu potom v roku 1757 kedy ho poškodila pruská delostreľba. Palác tiež vďaka tomu prešiel radou neskorobarokových prestavieb a dodatočných rekonštrukcií. Počas druhej svetovej vojny ho prebudovali i nacisti.
Od roku 1777 palác už neslúžil svojmu pôvodnému určeniu a bol používaný na rôzne iné účely, okrem iného ako lazaret s lekárňou, útulok pre chudobných, nájomný dom, dielne, kasárne či výtvarná galéria. V rokoch 1928 až 1934 bol čiastočne prestavaný pod vedením architekta Pavla Janáka. V rokoch 1933 až 1939 potom došlo k novodobému rozšíreniu paláca o tzv. Janákovu prístavbu, kde dodnes sídli prevažná väčšina administratívnych útvarov Ministerstva zahraničných vecí ČR.
Palác sám má z hľadiska novodobých českých dejín dosť pochmúrnu históriu, v období Protektorátu Čechy a Morava v rokoch 1939 až 1945 tu bolo umiestnené sídlo úradujúceho Protektora pre Čechy a Moravu, dňa 10. marca 1948 tu za dodnes nie úplne jasných okolností skončil svoj život niekdajší minister zahraničných vecí Česko-slovenskej republiky Jan Masaryk, ktorý tu mal veľa rokov tiež svoj byt. Bol ráno nájdený na terajšom Nádvorí Jana Masaryka, asi spadol z okna alebo ho niekto z okna zhodil. Na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia práve tu došlo k podpisu zmluvy o rozpustení Varšavskej zmluvy.
Tvorcovia paláca
[upraviť | upraviť zdroj]Architekti
[upraviť | upraviť zdroj]- Gian Lorenzo Bernini – autor prvých skíc návrhu paláca (v roku 1666)
- Francesco Caratti – hlavný architekt pôvodnej stavby
- Giovanni B. Maderna, Domenico Egidio Rossi, Giovanni Battista Alliprandi – ďalší architekti od roku 1683
- František Maxmilián Kaňka – autor dostavby z roku 1720
- Anselmo Lurago – autor rekonštrukcie paláce z 18. storočia po vyrabovaní paláca francúzskymi vojskami
- Antonín Wolf – autor prestavby na kasárne v polovici 19. storočia
- Pavel Janák – autor prístavby z 30. rokov 20. storočia
- Otakar Fierlinger – záhradný architekt, autor novej koncepcie záhrady z 30. rokov 20. storočia
Výtvarníci
[upraviť | upraviť zdroj]- Václav Vavřinec Reiner – autor fresiek v niekoľkých miestnostiach
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Do dnešnej doby sa v Janákovej prístavbe zachoval funkčný výťah pater noster.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Jaroslava Staňková, Jiří Štursa, Svatopluk Voděra: Pražská architektura, významné stavby jedenácti století, Praha, 1991, ISBN 80-900209-6-8
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Černínsky palác
Súradnice: 50° 05′ 19.7″ s.š., 14° 23′ 25.9″ v.d.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Článek na PRAGENSIA.TISCALI Archivované 2007-02-06 na Wayback Machine
- Stránky Ministerstva zahraničních věcí České republiky
- Článok na serveri Hrady.cz
- Pražská informační služba
- Virtuálna prehliadka
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Černínský palác na českej Wikipédii.